Závislosť od chirurgie...

S Idou sme prepadli novej vasni, pobytu na operacke!
Sprvu boli moje pocity velmi zmiesane, to kvoli otrasnym spomienkam z praxe na Antolskej. Ako ked chcu klaustrofobika nacpat do vytahu, no zvladla som to rychlo, bez ujmy na zdravi...:)
Opat opakujem, ze grecki lekari su voci nam nesmierne mili a ochotni. Dr. Paramythiotis nas dostal na starost na vseobecnej chire. Mali sme tam tyzdenne travit cca 4hodiny, ale uz sme si to natiahli na 6hod + ak sa da, skocime aj na ORL operacku! Zato sme vyskrtli Maxillofacialnu chirurgiu (vysvetlenie: to je predmet, ktory som si zvolila omylom, u nas je naplnou 5.rocnika a hlavne, nic moc sa tam posledne nekonalo).
Co je na vseobecnej chire take uzasne?? Uplne vsetko! Mozeme sa volne pohybovat po salach a nazerat do operacneho pola zo schodika ponad plece operatera. Ziadny metrovy odstup, ziadne sterilne rukavice. Ani len hodinky ci prstene si nemusim dat dole a mam nalakovane nechty :). Anesteziologovia nam vzdy vsetko vysvetlia. Vladne pokojna atmosfera bez nadavok (nezvyk)! Ida mi rozpravala, ze ked minule zostala na sale cez obed, operateri trsali a spievali „This is the end, my friend“ a na zaver si dali rychlostnu sutaz v siti :):):) Pripady su tiez zaujimave a neobvykle: vybratie praveho laloka stitnej zlazy, amputacia palca, 3.revizia brusnej dutiny po septickej peritonitide (tam nam na zaciatku nebolo vse jedno...), odstranenie hemoroidov, varixov DK, zavedenie podkozneho permanentneho katetru, atd. Taketo by sme doma nikdy nezazili... Jedinym rusivym momentom je jeden mlady lekar s uzasnym „greckym profilom“ – ako tie mramorove anticke sochy... ale po dokladnej uvahe, sme sa s Idou zhodli na tom, ze dlha koncentracia pohladu na operacne pole by mohla navodit kratku stratu vedomia s padom v danom smere. Mozog sa tomu snazi predchadzat a hlada aj inaksi pevny bod... :)