Tajomstvo sebapoznania

K Delpham by sa dalo napisat velmi vela – o ich politickom vplyve a sile propagandy, nabozenskych obradoch a pythijskych hrach, presibanych knazoch a priotravenych vedmach, omamnych parach vystupujucich zo skalnych prasklin, tisickach zlatych soch lemujucich posvatnu cestu, pokladniciach s naj cennostami davnych cias, muroch pokrytych textami, ktorych kamene do seba uz vyse 2500rokov dokonale zapadaju...



Ale mna z vykladu nasej sprievodkyne najviac zaujalo toto:

Delphi boli pocas leta svatynou Apollona, boha logiky... a zaroven, pocas zimy, svatynou Dionyza, boha emocii a vasni. Nad vstupom do chramu bol preto napis Poznaj sam seba - varovanie pred ukvapenostou pri volbe otazka a zaroven pred subjektivnym vylozenim si nejednoznacnej odpovede...
ved, hoci sa to nezda, je tazsie dobre sformulovat otazku ako porozumiet odpovedi a este tazsie nepocut v odpovedi to, po com srdce najviac tuzi...
Delphi boli skratka stredom nielen vtedajsieho sveta, ale aj pomyselnou stredovou rucickou na vahach ludskej psychiky, vyzadujucou dusevnu vyspelost, vyrovnanost a uvazlivost. Vestby priamo vyzyvali k premyslaniu... a po zvazeni moznosti, ku konaniu.
S pevnou vierou v pomoc zhora, ale pritom zodpovedne a sam za seba...



Tolko z mojich uvah o odkaze Delph (Ida sa mi uz smeje, ze som sa minula povolanim...:)
No hej, vacsina ludi na zajazde to az tak do hlbky neanalyzovala, skor riesili otazku pocasia (stihla nas totiz slusna burka) a obeda. Ten sme si dali v dedinke Arachova v pohori Parnas, tradicne grecku Mousakas a opeceny chleba s penou z nasolenych ikier. Dodalo silu pred 5hodinovou cestou spat...