pondelok 25. mája 2009

Zazrak, zazrak...

Bola som na PARTY! Nemozem zo seba, moja 2. v poradi za celeho Erasma... :):)
Slavili sa Spelline a Gregorove narodky a oslavenci vymysleli, ze to bude v style Antiky (znamena v postelnej plachte:)...
To som si nemohla nechat ujst! Krasne blaznive a pritom klasicke: najprv tradicne grecke hody (feta, olivy, pita, zaziki,...) a nasledne sa nas Dionyzov sprievod presunul na paraliu, pridali sa aj miestne tulave psy a okoloiduci nestihali zatvarat usta:). Tu sme dorazali bozsky mok vsetkych farieb, chuti a voni... ale neodporucam kombinaciu "ouzo-sangria-biele vino-cernene vino-whisky", obzvlast nie v tejto horucej slnecnej krajine - dost z toho boli hlava...

Y? Preskakujem!...

Ak ste si este nevsimli, ze pisem blog podla abecedy, tak teraz sa priznavam, bol to blby napad a asi s tym uz po buducom prispevku skoncim... snaha bola, nevyslo:)

X-krat si vravim...

... zober si tie plavky! Noo, konecne :):)



Sobotnajsie popoludnie na plazi, len 1,5hodku cesty busom z intraku - aj doma take chcem...

Vylet pod horu Olympos...

Opat organizovany vylet, v piatok cez skolu, pestujem zaskolactvo... len ja sama, Idus preferovala chirurgiu, cim sa len potvrdili jej slova, ze som sa minula povolanim (noo, aj o tom by sa dalo polemizovat, casom iste nieco k danej teme napisem)...

Prvou zastavkou bolo nalezisko v Dione - antickom svatostanku najvyssieho boha Dia. Staval tu jeho chram (podobne ako v Olympii, konali sa oslavy, obety, ritualy. Pobliz tiez sidlilo vojisko krala Filipa II. Makedonskeho. A nad tym vsetkym sa tyci mohutny Olympos, ozrutna hora, ktora si pri beznej teplote 30'C (lebo uz nejaku domu chladnejsie nebolo:) zachovava snehovu prikryvku... Vystup na vrchol je vraj pomerne narocny, najma pre caste zmeny pocasia - Greci preto verili, ze Zeus shora veli hromom a hadze blesky do dolin...



Miestne archeologicke muzeum patri k malym ale zaujimavym zbierkam...



Dalej cesta viedla na upatie hory, kde sa v hustom poraste ukryva mala rozkosna dedinka Paleios Panteleimonas s originalnymi greckymi tavernami, kostolikom a hostelikmi...



Po obede este cas na oddych v letovisku Platamon, ktoremu dominuje hrad z 11.storocia a piesocne plaze s modrou zastavou - kebyze mam zas raz plavky a nie su meduzy :)...

Uvadzanie do tranzu...

Dedinka Lagadas sa nachadza cca 20km severovychodne od Thessalonik. Je to proste mestecko s malym namestim, jednou hlavnou ulicou, lunaparkom a 3 kostolikmi... ale pre ortodoxnych Grekov ma velky vyznam. Podobnych miest je len niekolko a su roztrusene po celej krajine...
Je stvrtok vecer, 21.maj, sviatok sv.Konstantina a jeho matky Heleny - tej, co z Jeruzaleme doniesla drevo z Kristovho kriza a presvedcila svojho syna, aby bol progresivny, zanechal polyteizmus a switchol na krestanstvo...
Tu v Grecku vsak rimsky katolicizmus straca na dolezitosti, nabozenske praktiky su velmi odlisne: kostoly su presiaknute vonou kadidla a prezdobene ikonami... a prave tie hraju hlavnu rolu!
Takzee, kde bolo tam bolo, pred mnohymi rokmi horel kostol sv.Konstantina a Heleny a ludia v panike bezali dnu, aby zachranili ikony:) a zistili nevidane neslychane, ze sa ich plamene ohna vobec nedotkli... odvtedy si v tento den stavaju vatry a pri rytmickej hudbe sa uvadzaju do tranzu, v ktorom potom, objimajuc starodavne ikony, tancuju a kracaju po zeravych uhlikoch a to (az na male vynimky) bez popalenin... Prisla som, videla som, vyfotila som... a nie, neskusala som:)!

utorok 19. mája 2009

Tajomstvo sebapoznania

K Delpham by sa dalo napisat velmi vela – o ich politickom vplyve a sile propagandy, nabozenskych obradoch a pythijskych hrach, presibanych knazoch a priotravenych vedmach, omamnych parach vystupujucich zo skalnych prasklin, tisickach zlatych soch lemujucich posvatnu cestu, pokladniciach s naj cennostami davnych cias, muroch pokrytych textami, ktorych kamene do seba uz vyse 2500rokov dokonale zapadaju...



Ale mna z vykladu nasej sprievodkyne najviac zaujalo toto:

Delphi boli pocas leta svatynou Apollona, boha logiky... a zaroven, pocas zimy, svatynou Dionyza, boha emocii a vasni. Nad vstupom do chramu bol preto napis Poznaj sam seba - varovanie pred ukvapenostou pri volbe otazka a zaroven pred subjektivnym vylozenim si nejednoznacnej odpovede...
ved, hoci sa to nezda, je tazsie dobre sformulovat otazku ako porozumiet odpovedi a este tazsie nepocut v odpovedi to, po com srdce najviac tuzi...
Delphi boli skratka stredom nielen vtedajsieho sveta, ale aj pomyselnou stredovou rucickou na vahach ludskej psychiky, vyzadujucou dusevnu vyspelost, vyrovnanost a uvazlivost. Vestby priamo vyzyvali k premyslaniu... a po zvazeni moznosti, ku konaniu.
S pevnou vierou v pomoc zhora, ale pritom zodpovedne a sam za seba...



Tolko z mojich uvah o odkaze Delph (Ida sa mi uz smeje, ze som sa minula povolanim...:)
No hej, vacsina ludi na zajazde to az tak do hlbky neanalyzovala, skor riesili otazku pocasia (stihla nas totiz slusna burka) a obeda. Ten sme si dali v dedinke Arachova v pohori Parnas, tradicne grecku Mousakas a opeceny chleba s penou z nasolenych ikier. Dodalo silu pred 5hodinovou cestou spat...

Slnko, more, Galaxidi...

V sobotu sme opustili Solun a vydali sa na juh pevninskeho Grecka.
Mohutny Olymp bol stale pokryty snehom a udolie rieky Tempe pripominalo skor skandinavske hory. Cez mesta Larisa a Lamia sme dorazili k Thermopylskemu priesmyku, len co by kamenom dohodil od miesta slavneho stretu (nielen) Spartanov s Perzanmi. Obisli sme ho a presplhali kopce, aby sme sa ocitli pri Korintskom zalive.

Mestecku Galaxidi dominuje kostol Agios Nikolaos, ale na krase mu pridavaju hlavne palacove vily, pripominajuce davne bohatstvo tohto centra stavby lodi. Male namorne muzeum nam priblizilo historiu mesta. Po kratkej prechadzke sme zakotvili v pristavnej taverne s bohatym vyberom morskych plodov. Vitazi stale grilovana chobotnica :).



Ubytovanie sme mali zabezpecene mimo mesta, v 4**** hoteli s bazenom na kamienkovej plazi s cistou sviezou vodou. Nik taky luxus necakal, bolo to viac nez mile prekvapenie.
Malicky hacik = nemali sme plavky (niekto si neprecital info k zajazdu:). Vse sa da riesit, ked sa chce... len mne sa prestalo chciet, ked som zistila, ze na plazi nie sme samy - boli tam este morski jezkovia... takze zatial co sa Ida hrala na morsku pannu, ja som si zbierala muslicky :)



Vecer sme sa opat vratili do Galaxidi – vysvieteny pristav, hudba a vone tavern, teplo, bezvetrie, zmrzlina. Vtedy sa ma zmocnil pocit, ze mam letne prazdniny... a stale ma to nechce prejst :).

Tento super den zakoncila mnou uz dlho opominana cinnost = sledovanie TV.
Grecko tu noc zilo finale show Eurovision, meno Sakis sa sklonovalo vo vsetkych padoch... ano mami, to je ten uzasny 36rocny "najsexi muz planety" z tvojho mailu - vraj vie aj spievat a tancovat... nooo, ved kto nevidel: http://www.youtube.com/watch?v=RnAJjXuY5YM myslim, ze o nic neprisiel... ja som fandila Norsku a to aj vyhralo, mam asi mainstreamovy vkus:)...