... k mojmu uplnemu psychickemu vysileniu!
Nocna cesta Istanbul-Thessaloniki. Odchod 22hod, prichod 8hod. Autobus.
Podme vsak pekne po poriadku:
- posledny den som v Istanbule zostala celkom sama. S Ceskami z nasho intraku sme sa stretli az tesne pred cestou na AS, listok na autobus som si kupovala o den neskor ako ony a zistilo sa, ze sedime dve na tom istom sedadle!, naco baby zacali riesit, ktora bude stat! (tu som este mala chladnu hlavu a podobne blbosti si vobec nepripustala)... v office sa ma pytali, ake je to cislo, mlcala som a cakala, co bude... nakoniec mi zmenil sedadlo, vraj aby sme boli vsetky pokope, ale i tak sme neboli...
- sedeli sme nad officom v cakarni, ked sa zavolalo, ze kufre do Salonik do busu... odniesla som svoj kufor k ostatnym a vratila sa pre veci, ale ked som prisla spat k busu, zistila som, ze kufre znacia ako na letisku a kazdy dostane taky maly kontrolny ustrizok... hladala som svoj kufor a nebol tam, ani na kope, ani som ho nevidela v buse... dost ma zmrazilo, bolo to len 5min, co som bola prec... pytala som sa, ci mi ho nalozili aj bez potvrdenia - nik nevedel po anglicky!
- nasadla som do busu, nasla svoje miesto, zistila, ze jedna Ceska sedi sama predomnou, presadla som si k nej (ved az niekto pride, vysvetlim mu/jej tuto logicku vymenu)...keby som vedela, ze to zdrzi nas odchod o 15min a ze to pridu preverit 3 kontrolori a aj tak nepochopia, kde sa stala chyba, nebola by som sa unuvala :)
- este som si nezvykla na turecky zmysel pre humor: pocas rozhovoru so spolusediacou som zrazu padla dozadu, chalan z busoveho personalu mi totiz stisol packu na sklopenie operadla a dodal, ze by som mala spat :)... ked som uz takmer spala, presiel okolo so svojim MP3 a strcil mi sluchatko do ucha :)...
- o cca druhej hodine rannej sme dosli na turecku hranicu: zobudit, pas do ruky, vystupit, postavit do radu a cakat... bus presiel hranicu, stali sme tam 15-20min, bola strasna zima, krehli sme... Bola tam jedna mamicka so synom, tych odstavili bokom a este potom sme na nich v buse cakali, ukazalo sa, ze su z Malayzie a iked mali pasy, robili im problemy
- neverila by som, ze sa to iste zopakuje neskor na greckej hranici, ale tu nam pre zmenu zobrali pasy a nechali nas cakat pri buse, no nemohli sme nastupit... unava a zima je strasna kombinacia! Bola som uz v takom polodelirantnom stave, pamatam si len, ze som stale opakovala, ze som obcan EU a musia ma teda pustit do vlasti! :):) ale nejak to nezaberalo... cela ta nocna fraska vyvrcholila navratom Greka s nasimi pasmi, ked nam ich odmietol vratit, ale zacal citat mena a vyvolavat ludi z davu, aby si osobne prisli po pas... viac do placu ako k smiechu... a pani so synom nepustili cez hranice, co mi prislo velmi smutne a nemohla som z ludi v buse, ktori sa rozculovali, ze kvoli nim sme sa takto zdrzali!
- trochu mi v to rano este prechladli krize, lebo nas odstavili na pumpe, otvorili dvere a "vyvetrali"... po tomto zazitku som uz spala ako zarezana a prespala som aj prichod do Thessalonik, kedy ma ledva zobudili, nestihla som si ani dat sosovky, kufor bol nastastie v batozine a tak som sa znicena a poloslepa dostala na mhd a na intrak...
ps: ale s vyletmi to nevzdam!! Uz mam naplanovane nasledujuce 3 vikendy:
- Ateny
- Vergina + Edessa
- Galaxidi + Delfy + Arachova
tesime sa tesime
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára