Ako som pisala posledne, z nasej pocitacovej miestnosti v univerzitnej kniznici je pekny vyhlad smerom na mesto, ktore sa tiahne do kopcov a mizne kdesi v dialke...
moje nadsenie z predstavy opustit tento sklenik a nadychat sa cerstveho vzduchu len umocnilo zistenie, ze prekracujem limit 1hod a ze ma najskor aj tak vyhodia...
a to zas nemusia, ja radsej po svojich :).
Strihla som si to priamo hore popri mojej fakulte az k plavarni, odtial ku campusovym intrakom, presla navrsim az k evanjelickemu cintorinu, zocila hradby a pustila sa strmo do kopca popri nich....
Zvysok mojej 3hodinovej tury sa niesol v hesle Foresta Gumpa:
„Napadlo mi, ze ked uz som prisla az sem, rozhliadnem sa a pojdem este dalej!“
Netusim, kolko to bolo kilometrov. Uzasny relax – len ja, slnecne okuliare, mapa a fotak:)
Pustam vsetko z hlavy! Sloboda! A teraz riadna svalovica :)
ps:dala by som aj foto, keby nas nebolo naraz v sieti 14kablov... :):):)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára